laska ziarlivost zivot

Žiarlivosť: pohľad do bezodnej priepasti - 1. časť

Poslané do

·         žiarlivosť

Autor: 

 William Pennell Rock

Vzťahy a konkrétne žiarlivosť poskytujú jedinečnú príležitosť pochopiť dôkladne samého seba. Žiarlivosť je erupciou pripútanosti. Môže byť transformovaná iba prostredníctvom uvedomovania a pochopenia. Ak sa prostredníctvom uvedomovania dostávame k jadru tohoto fenoménu, prechádzame cez falošné očakávania a presvedčenia, predstavy a ilúzie, závisť, pocity viny, nízkej sebaúcty a obavy zo straty bezpečia.

V jadre žiarlivosti  je existenciálny problém, ktorý má čo dočinenia s falošnou predstavou a úzkostnou povahou ega. V povahe ega je snaha vlastniť. Preto sa všetkými silami bráni proti prázdnote. Keď spoznáme spôsob ako prijať prázdnotu v jej hĺbke, žiarlivosť a bolesť, ktorú spôsobuje pripútanosť, pominú.

Predstavte si takúto situáciu: Musíte odísť na dlhšiu pracovnú cestu od človeka, ktorého veľmi ľúbite. Poznáte dobre životný rytmus milovanej osoby. Viete, že je zvyknutá zavčasu zaspávať a skoro ráno sa budiť do práce. Ste už viac ako týždeň preč a v jeden večer zavoláte domov. Nikto to nezdvíha. Vo vašej mysli sa vynoria nepríjemne myšlienky. Iba s veľkým úsilím ich potlačíte a idete spať. Na druhý deň zavoláte doobeda o jedenástej. Jej alebo jeho spolubývajúci zdvihne telefón a povie “Prepáč, ale ešte spí.”. Ó bože. Niečo tu nehrá. Niečo zlé sa deje. Neviete čo to je, ale začína vám zvierať žalúdok. Žiarlite.

Cítite sa ako keby ste mali horúčku, snažíte sa zistiť či váš partner bol s niekym iným. Ak sa dozviete, že áno, ovládne vás zlosť, zúrivosť, obviňovanie. Je to okamžitá reakcia. Cítite sa ukrivdení, ponížení. Cítite chuť pomstiť sa. Zastaviť to. Kontrolovať situáciu, manipulovať a urobiť čokoľvek, čo vám môže pomôcť chrániť samého seba.

Ak sa dokážete ovládnuť a dostať pod kontrolu vnútorné automatické reakcie, ktoré spôsobujú žiarlivosť, možno dokážete situáciu zvládnuť. Niekedy stačí jednoduchá komunikácia, aby sa predišlo žiarlivosti. “Chcel by som s tebou tráviť viac času.” “Keď ideme na párty, nechcem aby si sa venoval niekomu inému.” “Chcel by som mať sex mimo nášho vzťahu.”. Ak nechávame tieto potreby a priania nevyslovené, ostávajú v nás a vyčkávajú na vhodnú situáciu, kedy sa môžu dostať na svetlo. Základom je byť úprimný a objasniť partnerovi svoje potreby a očakávania.

Slovné diplomatické dohovory bývajú niekedy potrebné a môžu priniesť výsledok. Napriek tomu sa stále pohybujú iba na povrchu. Pokiaľ sa s nimi uspokojíme, môžeme premárniť šancu preniknúť k hlbšiemu poznaniu. Čo je v skutočnosti príčinou nášho utrpenia, keď žiarlime?

Skôr než sa vyberieme hľadať odpoveď na túto otázku, skúste si vyjasniť, čo očakávate od vášho vzťahu. V prípade, že máte chuť rozvíjať prostredníctvom vzťahu svoje uvedomenie, ak vás priťahujú záblesky osvieteného vedomia, ktoré niekde tušíte a v prípade, že sa rozhodnete kráčať týmto smerom, uskutočnili ste dôležitú voľbu.

Výsledkom tejto voľby nemusí byť len vaše spoločné potešenie vo vzťahu, nemusí  to byť nevyhnutne ani ochrana vášho vzťahu a zabezpečenie jeho trvalosti. Váš vzťah sa však môže stať prostriedkom k prenikaniu do hĺbky, k pochopeniu seba prostredníctvom druhého človeka.

Vzťah ako cesta k pravde

Dôležité je to, s čím vstupujete do vzťahu,  a čo zo svojej reality ste pripravený zdielať so svojim partnerom. Ak je vašim cieľom vytvárať bezpečný a stabilný vzťah, môžete mať sklony k skrývaniu všetkého, čo by stabilitu vzťahu mohlo narušiť. Mnohé vzťahy sú založené na klamstve a lži. Ale láska – eros – nemôže prúdiť medzi ľuďmi, ktorí žijú v klamstve. Iba pravda je erotická.

Ak však vzťah vnímate ako cestu k poznaniu, zmysel sa obráti: Cieľom sa stáva pravda bez kompromisov a láska bez podmienok. Nie je to ľahký cieľ, ale je to cieľ hodný nasledovania.

Existuje jednoduchý test, ako si overiť nakoľko je váš vzťah založený na pravde. Spíšte si zoznam vecí, ktoré nechcete zdielať s partnerom a ktoré si radšej nechávate pre seba. Porozmýšľajte nad tým zoznamom a skúste porozumieť tomu nakoľko ste odovzdaný vášmu vzťahu a vašej láske.

Láska a pripútanosť

Ak ste rozhodnutý váš vzťah chápať ako cestu k sebaobjavovaniu a pochopeniu hlbšej podstaty vašej bytosti, nevyhnutne dospejete k potrebe odlíšiť lásku od pripútanosti.  V mnohých prípadoch nazývame slovom láska rôzne prejavy pripútanosti a závislosti. Väčšina inštitúcií a tradícii, ktoré zdanlivo vznikli z lásky, ako manželstvo a rodina, existuje v skutočnosti na to, aby chránili stav pripútanosti.

Ľúbiť druhého človeka znamená milovať jeho jedinečnosť. Predstavte si to na príklade kvetiny. Vidíte nádherný kvet, ktorý je pre vás niečim výnimočným. Cítite túžbu milovať kvet v jeho prirodzenom prostredí, alebo zatúžite kvet odtrhnúť a zobrať si ho zo sebou ?  To sú v podstate úplne rozdielne spôsoby bytia. Ak milujete druhého človeka,  túžite vidieť ako prospieva, ako sa raduje, ako rastie a kvitne. Túžite ho vidieť  takého, aký naozaj je, bez ohľadu na to, čo to spôsobí. Toto je skutočná láska. Je bezpodmienečná.

Pripútanosť je odlišná. Je to túžba odtrhnúť kvet, vytrhnúť ho aj s koreňmi a vziať si ho k sebe domov. Túžite vlastniť svojho milovaného, urobiť z neho to, čím chcete aby bol, prispôsobiť ho vašej predstave a tomu, ako by podľa vás mal vyzerať vzťah.

To je rozdiel, ktorý je potrebné pochopiť: Milujete alebo ste pripútaní?

Ak ste pripútaní, budete prežívať bolesť žiarlivosti. Vaša žiarlivosť vám umožní vidieť pravdu o sebe, o svojej závislosti  či pripútanosti. Nie vo forme teoretického pochopenia, ale v podobe existenčného prežitia závislosti a pripútanosti v hĺbke vášho bytia.  A prostredníctvom tohto poznania môžete žiarlivosť transformovať.

Preniknúť k jadru

Najpovrchnejší a najnezmyselnejší spôsob, ako sa vyrovnať so svojou žiarlivosťou, je snaha kontrolovať partnera. Je to taktiež najmenej efektívny spôsob. Môžete si vytvárať akékoľvek ilúzie o tom, kto je vinný a koho je to chyba, ale pravdou je, že žiarlivosť je vo vás, nie vo vzťahu s partnerom. Manipulovať s človekom, ktorého milujete je veľmi biedne uspokojenie.

Kontrolovať vonkajšie podmienky a snažiť sa donútiť partnera, aby sa správal podľa vašich predstáv,  znamená premrhať veľkú príležitosť. Vždy keď obviňujete druhých, mrháte príležitosťou, ktorú vám poskytuje žiarlivosť. Podstata nespočíva v tom, že obviňovať druhých nie je dovolené, ale v povahe hlbšej reality nášho vnútra, kde sa  akékoľvek obviňovanie druhých stáva irelevantným a nezmyselným.

Ovládanie druhých je povrchné. Keď sa rozhodnete preniknúť hlbšie pod povrch,  môžete využiť situáciu, ktorá spôsobila žiarlivosť ako príležitosť pre vyjasnenie komunikácie a pre vzájomnú dohodu. Tento krok je konštruktívny pre vzťah, ale stále je niečím čo ostáva blízko povrchu. Skutočné uchopenie príležitosti, ktorú nám ponúka žiarlivosť, znamená preniknúť hlbšie k sebe samému. Tu je skutočný priestor pre prácu so žiarlivosťou: nie snaha obviňovať alebo kontrolovať partnera, ale pochopiť kto som. Žiarlivosť je ako cibuľa – tak výrazná, tak štipľavá, tak ťažko stráviteľná. Nemožno ju ignorovať. Spôsobuje plač. Napriek tomu je cibuľa dôležitá potravina. Obviňovanie a snaha kontrolovať vám bráni vidieť skutočnú podstatu cibule: snažíte sa vyhnúť prenikaniu do hĺbky.

Ak sa však rozhodnete spoznávať samého seba, musíte vziať cibuľu do rúk a šúpať ju vrstvu po vrstve až k jej stredu. V jadre žiarlivosti leží príležitosť stať sa slobodným.

Škodlivé presvedčenie

Prvú vrstvu cibule predstavujú vaše nevedomé presvedčenia o tom, ako by mal vyzerať vzťah. V čo veríte? Veríte, že keď ste s niekym vo vzťahu, mali by ste byť výlučne s ním a on by mal byť výlučne s vami? Odkiaľ pochádza toto presvedčenie? Je založené na skrytej myšlienke, že druhý človek patrí vám? Považujete ho za objekt, ktorý treba prispôsobiť vašim predstavám? Snažíte sa ho ovládnuť a získať moc rozhodovať o tom aký bude?

Ak inklinujete k tejto forme manipulácie a kontroly, niečo podvedomé vo vás sa snaží privlastniť si partnera ako váš majetok. Táto skutočnosť si zaslúži pozorné skúmanie.

Je možné aby sa stala jedna osoba majetkom druhej?

Podstata ľudskej bytosti je slobodná, voľná. Nech akokoľvek kontrolujete človeka na povrchu,  nikdy sa vám nepodarí ovládnuť alebo čo i len dotknúť sa jeho vnútornej slobody. Môžete druhého človeka donútiť aby predstieral lásku k vám, ale nedokážete ho donútiť aby vás miloval.

Skúste sa pozrieť na vec racionálne a realisticky. Každý máme svoju sexualitu a každý sa o ňu stará podľa svojich možností. Iba niektorí ľudia dokážu svoju sexualitu uspokojiť v jednom vzťahu. Predstava, že váš partner toho musí byť schopný, môže byť úplne chybná. Rovnako ako snaha prispôsobiť partnerovu sexualitu tejto požiadavke. V skutočnosti nenesiete zodpovednosť za partnerovu sexualitu, nemôžte ju preto ani kontrolovať. Nepatrí vám. Patrí druhému človeku a to, ako s ňou naloží, je jeho starosť.

Toto poznanie mi zásadným spôsobom pomohlo vyrovnať sa so žiarlivosťou. Niekedy zažívam vedomie, že moja sexualita a jej sexualita sú jedným a tým istým. Je to krásny zážitok. V skutočnosti môže vzťah prechádzať dlhými obdobiami kedy sa stáva čistým spojením dvoch sexualít. Ale povedať, že takto to musí byť, že to tak musí ostať navždy a nútiť druhých aby sa správali v súlade s týmto presvedčením, nemá žiadny zmysel.

Podobné chybné presvedčenia prispievajú k hromadeniu bolesti, ktorú spôsobuje žiarlivosť. Prehodnoťte svoje presvedčenia a vzdajte sa tých, ktoré sa ukazujú ako nefunkčné. Tým z cibule ošúpete prvú šupku.

Projekcie

Ďalšou úrovňou je projekcia. Niekedy podozrievame partnera, že k nám nie je úprimný. Dôvodom môže byť aj fakt, že sami vo svojom vnútri nosíme myšlienky, ktoré sami považujeme za „neverné“. Ak žijete vo vzťahu, ktorý je založený na dohode, že nebudete mať iných sexuálnych partnerov, takmer isto skôr či neskôr pocítite túžbu byť s niekym iným. Ak tieto svoje myšlienky otvorene nezdieľate s partnerom, ak nepriznáte takéto pocity a nosíte si ich v sebe, môže sa stať, že ich začnete projektovať na vášho partnera. Začnete si jednoducho predstavovať, že váš partner cíti niečo podobné ako vy a rovnako ako vy, to skrýva v sebe. Vaša žiarlivosť môže vzniknúť z neschopnosti zmieriť sa s vlastnými túžbami.

Výzva ostáva rovnaká – spoznávať samého seba, učiť sa rozlišovať medzi projekciou a skutočnosťou, rozvíjať svoju vnímavosť k sebe a k partnerovi.

Závisť

Nasledujúcou vrstvou, ktorú je potrebné preskúmať je závisť. Závisť býva často zamieňaná so žiarlivosťou. Stávalo sa mi, že za mojou veľkou žiarlivosťou bol ukrytý pocit závisti. Môj partner trávil s niekym príjemné chvíle a ja som sa cítil mizerne. „Ona si užíva s priateľom v New Yorku a ja tu sedím sám. Aj ja chcem s niekym prežívať pekné chvíle.“. Závisť je frustrujúca túžba prežívať to, čo prežíva druhý človek. Na rozdiel od žiarlivosti je závisť viac povrchná.

Pocit viny

Ďalšou vrstvou je pocit viny. Pocit viny sa objavuje, keď si začnete vyčítať svoju žiarlivosť. Od čias sexuálnej revolúcie niektorí ľudia, ktorí by sa radi považovali za sexuálne slobodných, považujú žiarlivosť za niečo nízke a zlé. Stretávame sa s názorom, že nie je správne cítiť žiarlivosť, že musíme žiarlivosť prekonať. Ak zdieľate toto presvedčenie a pocítite žiarlivosť, objavia sa u vás pocity viny a hanby. Ale posudzovanie žiarlivosti je v skutočnosti irelevantné. Žiarlivosť je žiarlivosť. Nie je dobrá alebo zlá.  Jednoducho je a predstavuje príležitosť.

Snažíme sa odstraňovať jednu vrstvu žiarlivosti za druhou a približovať sa k jadru. Diskusia o projekcii, závisti a vine môže ukázať smer, ale nie je cieľom. Dôležité je rozvíjať svoju pozornosť a uvedomenie. Pozorovanie reality pocitov v našom vnútri.

Ak chceme pretransformovať negatívne pocity, musíme sa ponoriť hlbšie do ich prežívania. Nie to čo ste čítali v knihe alebo videli v kine. Nie to čo vám povedali druhí ľudia. Ale to čo naozaj cítite.

Ak obrátime svoju pozornosť na pocity v našom vnútri a na ich zdroj, zvyčajne môžeme pozorovať ako sa ich intenzita zmenšuje. Možno si uvedomíte, že to čo prežívate nie je v skutočnosti žiarlivosť, ale hnev spôsobený faktom, že ste boli vynechaní z niečoho príjemného a zábavného. Váš partner sa napríklad vyberie na výlet s niekym iným. Radi by ste išli aj vy, ale akosi ste ostali sami doma. Pocit, ktorý prežívate nie je v skutočnosti žiarlivosť, ale smútok alebo hnev z toho, že ste boli vylúčený z niečoho zaujímavého a príjemného.

Vrchné vrstvy žiarlivosti v skutočnosti zvyčajne nie sú žiarlivosťou: sú to reakcie, ktoré patria k iným komplexom. Ak ich dokážete pozorne vnímať a rozoznať, môžete niekedy stíšiť svoju bolesť bez toho, aby ste vôbec začali žiarliť. To, čo sa v skutočnosti vo vás dialo nebola žiarlivosť, ale morálne rozhorčenie, závisť a pocity viny.

Až po túto vrstvu pomyselnej cibule primárnu roľu zohrávali pocity smútku a hnevu. Oboje sa rodia z očakávaní. Hneváte sa na svojho milého alebo cítite smútok kvôli tomu, že nesplnil vaše očakávania. Ale zodpovední ste predovšetým vy sami, pretože vy sami vytvárate a udržujete svoje očakávania. Túžba, podľa učenia Budhu, je príčinou utrpenia. Vo vašom vedomí vzniká napätie medzi tým, čo je v skutočnosti a medzi tým po čom túžite. Toto napätie je základom utrpenia.

V okamihu kedy pochopíme túto vrstvu, hnev a smútok pochádzajúci z našich nenaplnených očakávaní, v okamihu keď prestaneme obviňovať druhých a dokážeme rozptýliť svoju zlosť, keď pochopíme povrchnosť pocitov, ktoré v skutočnosti nie sú žiarlivosťou, dostaneme sa k hlbšej vrstve – k strachu a úzkosti.

Žiarlivosť: pohľad do bezodnej priepasti - 2. časť

Poslané do

·         žiarlivosť

Autor: 

 William Pennell Rock

Ak prežívate lásku k druhému človeku alebo k Bohu, ponorte sa hlbšie do tejto lásky, ponorte sa k zdroju tejto lásky vo vašom vnútri, odovzdajte sa prežívaniu tohto pocitu a dovoľte vašej bytosti stať sa touto láskou.

Odvozdajte sa láske. Budujte svoju identitu na láske. Zrazu si uvedomíte, že nie ste človek, ktorý žiarli, že nie ste človek, ktorý má potrebu kontrolovať, nie ste človek, ktorý žije v strachu. Ste láska, ktorá zažíva samú seba v svojej hlbšej a hlbšej podstate.

• pokračovanie – prvú časť článku nájdete tu.

Strach a úzkosť

Jednou z príčin úzkosti, ktorá sprevádza žiarlivosť je strata sebaúcty. Vynárajú sa vo vás všetky možné druhy pochybností. Nemáte dosť peňazí. Niečo nie je v poriadku s vašim telom. Ak máte nízke sebavedomie, žiarlivosť poskytne príležitosť opäť sa utvrdiť v tom, že kvôli vaším nedostatkom nemôžete byť milovaní.

Skúste pozorne preskúmať vaše myšlienky. Je možné, že na ich pozadí odhalíte staré mechanizmy, ktoré vás trápia už dlhú dobu a trápili vás už pred tým, ako ste sa stretli s vašim partnerom. Partnera teraz iba používate ako zámienku pre spustenie tých istých mechanizmov z vašej minulosti.

Dostávame sa tak k ďalšiemu spôsobu, ako sa vyrovnať so žiarlivosťou: Uvedomte si, že trápite a ponižujete sami seba, pričom situácia, ktorá vyvolala žiarlivosť nie je skutočnou príčinou vašej nízkej sebaúcty. Postavte sa tomuto faktu tvárou v tvár  a nesnažte sa viniť partnera.

Hlbším zdrojom úzkosti ako nízka sebaúcta, je strach zo straty rodinného hniezda. Jeden z dvojice v partnerskom vzťahu býva zvyčajne viac orientovaný na zabezpečenie vzťahu. V mnohých prípadoch to býva žena. V prírode sa zvyčajne samička stará o hniezdo a jeho bezpečie. Strach zo straty tohto bezpečia je zakorenený hlboko v povahe ženy. Žena zvyčajne pociťuje viac úzkosti v situáciach keď hrozí strata domova alebo iných biologických podmienok, potrebných pre zabezpečenie rodiny. Ale aj muž dokáže prepadnúť posadnutosti bezpečím. Najmä v situáciach, kedy sa žena stáva slobodnejšou a sebavedomejšou. V takej chvíli muž rovnako často zažíva pocit úzkosti zo straty bezpečia v rodinnom hniezde.

Detská úzkosť

Ešte hlbšie ako strach o rodinné hniezdo a bližšie k jadru žiarlivosti sa nachádza úzkosť, ktorá sa v človeku usídlila v jeho detstve. Pri pohľade do vlastného vnútra môžeme naraziť na rôzne formy strachu a úzkosti. Často sa s nami vlečú celý život a ich korene možno odhaliť v určitých konkrétnych udalostiach, ktoré sme prežili ako deti. Každý z nás si v sebe nesie rôzne traumy a ukryté spomienky,  ktoré sa v nás začnú hromadiť od okamihu narodenia. Neskôr v dospelosti tieto traumy vychádzajú na povrch v rôznych situáciách. Pokiaľ dokážete pozorne vnímať odkiaľ vychádzajú vaše pocity, možno zistíte, že to, čo na prvý pohľad pociťujete ako žiarlivosť následkom určitej aktuálnej udalosti, môže vychádzať z hlbších úrovní vašej pamäte.

Tieto úrovne žiarlivosti sú viac ilúziou ako realitou. Pochádzajú z minulosti, z detstva, neodzrkadľujú priamo vašu súčasnú skúsenosť a to čo zažívate v danom momente. Trápite sa úzkosťou, ktorá nemá pôvod v realite daného okamžiku.

Jadro ilúzie

Postupne sa dostávame hlbšie k jadru cibule zvanej žiarlivosť. Jadro je zdroj. Bez tohto zdroja a základu by neexistovali ani ostatne okrajové a povrchnejšie vrstvy žiarlivosti. V jadre je hlbšia forma strachu a úzkosti, ako sú tie, ktoré som stručne popisoval doteraz.

Hlbšia forma strachu sa na prvý pohľad javí, ako strach zo samoty. Objavil sa už vo vašom detstve, v situáciách  keď vás rodičia nechali samých. Zachvátil vás strach, plakali ste, kričali ste, ale nikto vás nepočul.

Hlboká úzkosť súvisí so strachom zo smrti. Vaša bytosť je tak krehká a pominuteľná. Toto poznanie je bezprostredné, skutočné.

Strach zo smrti je veľmi blízky ďalšiemu druhu strachu – strachu z lásky. Keď milujeme, strácame samých seba, strácame sa v druhom človeku. Používame výraz „fall in love“, pretože láska je ako pád do hlbokej bezodnej priepasti. Strácate svoju identitu, svoju autonómiu, zrazu máte pocit, že neviete kto vlastne ste.

Strach zo samoty, strach zo smrti, strach z lásky – všetko sú to aspekty jediného strachu. Strachu z nekonečnej prázdnoty. Smrť je pre nás vyjadrením tejto prázdnoty. Nevieme čo bude po smrti. Hľadíme pred seba a nevidíme nič iba ničotu. Táto prázdnota je v našom vedomí neustále prítomná. A žiarlivosť nás vystavuje tvárou tvár tejto prázdnote.

Všetky uvedené druhy strachu – strach zo smrti, z lásky, osamelosti a prázdnoty – sú takmer samotným jadrom. Všetky smerujú k základným existencionálnym otázkam. Je to problém vášho samotného bytia.

Žiarlivosť vo svojom jadre nie je problém vzťahu, ani problém lásky, ale náboženský problém. Žiarlivosť je problém našej spirituality.

Slovo náboženstvo nepoužívam v termínoch morálky a viery. Mám na mysli náboženstvo, ako spôsob vnímania vlastného bytia –  vašich pocitov, zmyslov, vnútornej osamelosti, vnútornej reality, ktorú intenzívne prežívate, ale nikdy ju nedokážete úplne zdieľať s druhými ľuďmi.

Každá ľudská bytosť je v určitom vzťahu so svojim vlastným bytím. Bytie je Boh. V tomto vzťahu ste úplne sami. Nikto vám nemôže robiť spoločnosť. To je to, čo robí človeka človekom – uvedomovanie si svojej existencie a jej prežívanie vo vlastnej samote.

Skutočné náboženstvo nesúvisí ani tak s chodením do kostola, ako s vašim vnútorným vnímaním vlastného bytia. Váš vzťah k vlastnej existencii je základom náboženstva a tento základ je samotným jadrom pomyselnej cibule. Žiarlivosť vrhá svetlo na samotné základy ľudskej bytosti.

Kto som?

Základná otázka ľudskej existencie znie „kto som?“. Kto je ten, ktorý stráca sebavedomie? Kto je ten, ktorý cíti všetky tieto pocity? Kto je ten, ktorý potrebuje hniezdo na svoju ochranu? Kto je ten, ktorý sa bojí? Kto je ten, ktorý hovorí „to je moje“? Kto je to klbko očakávaní ? Kto je „Ja“?

Východná tradícia používa pomenovanie „ego“. V našich západných krajinách tiež používame slovo ego, napríklad v psychoanalýze ego označuje našu schopnosť vysporiadať sa s realitou. Význam slova „ego“,v akom ho používam ja, je odlišný. Ego v mojom poňatí,  je vytvárané našimi očakávaniami,  živené túžbou vlastniť, ovládať, podmaňovať… V krátkosti – ego je tým, čo dokáže žiarliť.

Ego, rovnako ako žiarlivosť, sú ilúziami. Keď prežívate žiarlivosť, máte možnosť nahliadnuť do iluzórnych pocitov a predstáv vytvorených egom.

Môžeme si to ukázať na príklade závisti. Za prvé sa skúste pozrieť na to, na základe čoho závidíte druhej osobe – vnímate povrchnú skutočnosť a vonkajšie objekty. Netušíte či je druhý človek vo svojom vnútri skutočné šťastný. Keď pozorujete druhého človeka, vnímate iba vlastné projekcie. Neexistuje spôsob ako sa dostať do vnútra druhého človeka. Jediným spôsobom je dosiahnuť skutočné poznanie vlastnej podstaty.

Závisť porovnáva vaše ego s egom niekoho druhého. Toto porovnávanie je založené na ilúzii dvoch oddelených entít, ktoré možno porovnávať. Ale v skutočnosti druhý človek nie je objektom, ale subjektom – vnútorným, skrytým, unikátnym a neporovnateľným. Snažíme sa objektivizovať túto subjektívnu realitu, aby sme mohli posudzovať druhých a porovnávať sa s nimi.

Závisť, majetníctvo, žiarlivosť, samotné ego – to nie sú morálne alebo etické problémy. Je nepodstatné či ich označíme ako dobré alebo zlé. Dôležité je pochopiť že nie sú skutočné, že sú iluzórne. Je to otázka reality a ilúzie, autenticity a falošnosti. Keď píšem o odhadzovaní jednotlivých vrstiev, smerujem k vedomému vnímaniu. Prostredníctvom tohto vedomého vnímania môže človek pochopiť ilúzie, ktoré vytvára jeho ego.

Bezútešný pocit žiarlivosti je erupciou, hlbokou katarziou nášho ega. To je dôvod, prečo je žiarlivosť takou významnou príležitosťou pozrieť sa svojmu egu tvárou v tvár. Je to však zároveň veľmi ťažké. Vyžaduje si to veľmi ostré a vedomé pozorovanie samého seba. Ego sa obyčajne skrýva. Svoju prchavosť a krehkosť maskuje rôznymi spôsobmi – súdi, porovnáva, závidí, obviňuje. Odvádza pozornosť od samého seba k vonkajším objektom.

Ako ale ego vôbec vzniká? Čo ho vytvára? Ako vznikajú ilúzie, ktoré nám – v mene bezpečia a ochrany – spôsobujú bolesť, izolujú nás, vzďaľujú druhým ľuďom a berú nám vieru v existenciu ako takú? Všetci žijeme v strachu. A ten strach ma rovnaký pôvod ako žiarlivosť: ego.

Bezodná priepasť

Aby sme pochopili ego, musíme sa vrátiť k jadru žiarlivosti.  Strach z lásky, strach zo smrti, strach z osamelosti – na pozadí týchto pocitov je náš vzťah k prázdnote, ktorá nás sprevádza po celý život.

Jean-Paul Sartre vo svojej najdôležitejšej knihe Bytie a ničota  opísal hrôzu, ktorú v nás, ľudských bytostiach, vyvoláva vedomie vlastnej ničotnosti. Odpoveďou na túto hrôzu je naša snaha stať sa niečím. V skutočnosti sme ničím. Sme súčasťou nedefinovateľnej nezmernej prázdnoty. Z prázdnoty sme sa narodili a do prázdnoty sa vraciame v okamihu smrti. Súčasťou tejto prázdnoty sme neustále, ale uvedomenie si tohto faktu je tak desivé, tak ohromujúce, že robíme všetko pre to aby sme sa stali niečím. Vytvárame svoje ego.

Bytie a ničota, to je ego a existencia, žiarlivosť a bezodná priepasť. Smrť je neustále prítomná, v každom okamihu nášho života, rovnako ako prázdnota. Smrť je vstup do tejto prázdnoty, návrat k našej podstate, k tomu z čoho sme vzišli. A to je náš základný strach. Obranou proti tomuto strachu je  snaha byť niekým, snaha vlastniť a hromadiť. Celá štruktúra ega je negatívnou reakciou na fakt prázdnoty.

Existuje však zázračná alchýmia – tá môže nastať vtedy keď to, čomu hovoríme ego, nájde k prázdnote pozitívny vzťah. Potom sa pomaličky môžeme vzdávať svojej pripútanosti a ponoriť sa do zbožnej vďačnosti a srdečnej oslave celého bytia. Iba potom budeme schopní skutočnej lásky. Až povieme hlboké áno prázdnote, existencii, celku, nájdeme v prázdnote svoj domov. Toto je pozitívna, čistá, osvietená odpoveď na existencionálnu situáciu, ktorá nám bola daná.

Falošné idoly

Mnohí ľudia nedokážu na prázdnotu reagovať pozitívne. Snažia sa s ňou bojovať  a v dôsledku toho žijú svoje životy v strachu. Avšak je tu smrť a tá nám pripomína prázdnotu. Rovnako tak osamelosť a láska. Prostredníctvom týchto troch javov zažívame prázdnotu tu a teraz. Človek, ktorý má k prázdnote negatívny postoj bude lipnúť na svojom vzťahu, bude sa snažiť vlastniť a ovládať. Tieto napätia a bludné kruhy odzrkadľujú základný strach – našu negatívnu odpoveď na prázdnotu.

Ego vo svojom strachu chráni samé seba pred skutočnosťou. Toto je skutočné jadro žiarlivosti. V tomto jadre  stojíte žiarlivosti tvárou v tvár. Cez mnohé ilúzie, mnohé povrchné prejavy sme sa dostali až k jadru.

Čo môžete urobiť aby ste sa žiarlivosti zbavili? Uskutočniť zásadný obrat a totálne sa odovzdať láske k prázdnote. Tento obrat prinesie hlboký náboženský vhľad do vášho života. Prázdnota je tu na to aby sme ju milovali a našli si v nej svoj domov. To je to, čomu náboženstvá hovoria odovzdanie. Odovzdali ste sa prázdnote, vzdali ste sa kontroly.

Prázdnota je celok. Jednota. Zdanie, že sme oddelení od tejto jednoty je ilúzia, ktorú vytvára ego.

Človek sa môže stať posadnutý snahou privlastniť si Boha. Rovnako ako jeden človek túži vlastniť svojho milého, druhý človek cíti potrebu vlastniť Boha. Môže to byť Rama, môže to byť Ježiš, alebo to môže to byť dialektický materializmus. Každý človek rigídny vo svojom presvedčení, zosobňuje rovnaké princípy ako sú tie, ktoré vytvárajú žiarlivosť.

Žiarlivý človek a náboženský fanatik hrajú podľa pravidiel tej istej hry. Vytvárajú rovnaký odpor k prvotnému strachu z prázdnoty. Ak máte negatívny vzťah k prázdnote, stanete sa posadnutí hromadením materiálnych statkov, budete sa snažiť kontrolovať svojho milého, alebo sa stanete náboženským fanatikom, či človekom s veľmi strnulým svetonázorom.

Kto sa snaží pútať, stane sa pripútaným. Vaše ilúzie sú veľmi zraniteľné a neznesiteľná bolesť spôsobená žiarlivosťou je prejavom tejto zraniteľnosti.

To je to, čo zažívate. Okamih žiarlivosti  je nevyhnutná katarzia tohto bytostného problému.

K jadru

Vzťah s druhým človekom, rovnako ako vzťah k Bohu, môže byť cesta k odhaleniu najvyššej skutočnosti. Prostredníctvom lásky k milovanej bytosti alebo lásky k Bohu možno zažiť číru prázdnotu a jej požehnanie.

Ale ak sa snažíte vlastniť, ak si privlastňujete Boha prostredníctvom utkvelých predstáv, alebo si privlastňujete milovanú osobu prostredníctvom žiarlivosti, uzatvárate sami sebe cestu k sebarealizácii. Ak máte odmietavý postoj k prázdnote stojíte na falošných základoch ega. Osoba, Boh, alebo určité princípy, ktoré sa snažíte vlastniť, to všetko je iba projekcia ega. Nie je to skutočnosť: Vytvárate si vzťah s ilúziou, projekciou, ktorú ste sami stvorili, aby ste sa chránili pred existencionálnym strachom.

Ak sa snažíte vlastniť Boha alebo druhého človeka, bránite samým sebe zažívať pocity šťastia a radosti, aké prináša láska. Ako človek, ktorý pociťuje žiarlivosť, máte možnosť pochopiť mechanizmy, ktoré žiarlivosť vytvárajú.

Človek ktorý skutočne miluje, pociťuje ako z neho láska volne plynie navôkol. Nie je možné lásku donútiť aby prúdila iba k jednému človeku. Ak je prúdenie vašej lásky závislé na jednom človeku alebo objekte, prežívate v skutočnosti pripútanosť.

Ak skutočne milujete zažívate pocit lásky k celému bytiu. V pripútanosti však nútite lásku prúdiť iba jedným smerom. Skutočná láska preteká, plynie, žiari. Ako keď hodíte do vody kameň a kruhy na hladine sa šíria na všetky strany. Prúdenie lásky môže zaplavovať jeden objekt, ale spolu s ním zaplavuje celú existenciu. V tom spočíva božská povaha lásky.

Príležitosť, ktorú máte ako žiarlivý človek spočíva v obrátení pozornosti do svojho vnútra. Zabudnite na druhého človeka a pozrite sa tvárou tvár svojej vlastnej existencii. Vstúpte do svojej hĺbky, prechádzajte jednotlivými šupkami cibule, až kým sa dostanete k jej jadru, v ktorom leží váš vzťah k samotnej existencii.

Môjmu partnerskému vzťahu som sa učil porozumieť s pomocou môjho duchovného učiteľa. Za posledných päť rokov ma naučil rozpoznať dôležité stupne v rozvoji mojej vlastnej lásky a prekonať svoje neurotické požiadavky, ktoré som do vzťahu vkladal. Zažil som obdobia kedy som cítil veľa bolesti a utrpenia, veľa žiarlivosti. Cítil som, že žijem v strachu zo strácania. Cítil som, že nedokážem udržať vo svojom vlastníctve to, čo bolo pre mňa dôležité a zažíval som kvôli tomu neustály strach. Keď som hovoril o mojom strachu svojmu učiteľovi, povedal mi „Jednoducho miluj stále viac. Aby si sa dostal cez strach zo strácania, ktorý je vo svojej podstate detinský, ponor sa hlbšie k svojmu základnému zdroju – k vzťahu k svojmu bytiu. Ponáraj sa viac a viac do lásky.“

Ak prežívate lásku k druhému človeku alebo k Bohu, ponorte sa hlbšie do tejto lásky, ponorte sa k zdroju tejto lásky vo vašom vnútri, odovzdajte sa prežívaniu tohto pocitu a dovoľte vašej bytosti stať sa touto láskou. Odvozdajte sa láske. Budujte svoju identitu na láske. Zrazu si uvedomíte, že nie ste človek, ktorý žiarli, že nie ste človek, ktorý má potrebu kontrolovať, nie ste človek, ktorý žije v strachu. Ste láska, ktorá zažíva samú seba vo svojej hlbšej a hlbšej podstate.

zdroj: Journal of Humanistic Psychology, Vol. 23, No. 2, Spring 1983, 70–84.
preklad: Matúš Ritomský

________________________________________________________________________

O autorovi – William Pennell Rock, M.Litt (cantab.),  PhD 

Narodil sa roku 1940 v USA (Chicago), vyštudoval univerzitu Yale v obore psychológia a dejiny umenia.

V šesdesiatych rokoch sa zúčastnil dvojročného pracovného pobytu v Indii ako člen výskumného tímu na Banaras Hindu University. Sučasťou jeho práce bol projekt nového prekladu svätých textov Upanišád. Počas svojho pobytu sa bližšie zoznámil s filozofiou Jógy. Po odchode z Indie strávil istý čas štúdiom Jungovej psychológie v Zurichu. Neskôr sa vrátil do USA, kde pracoval ako člen inštitúcie Center for the Study of Democratic Institutions v Sant Barbara.

V sedemdesiatych rokoch intenzívne cestoval po USA, v Európe, Indii a Bali, venoval sa prednáškam a workshopom, ktorých ústrednou témou bol celostný rozvoj ľudského tela, mysle a srdca. Popri tom sa intenzívne venoval praktikovaniu Jógy a štúdiu filozofie.

V osemdesiatych a devedesiatych rokoch pokračoval vo svojom súkromnom intelektuálnom a spirituálnom štúdiu, zároveň pracoval ako terapeut s jednotlivcami aj s väčšími skupinami. Známym sa stal tiež pre svoje aktivity v mierovom hnutí.

Vo svojej práci, ktorej hlavným motívom je podla jeho vlastných slov „láska k poznaniu“, pokračuje dodnes. Viac informácií možno získať na jeho stránke The heart of reason.

Súvisiace články: 

Žiarlivosť: pohľad do bezodnej priepasti - 1. časť

Žiarlivosť a iné intenzívne pocity v otvorenom vzťahu - 1. časť

Compersion - Radovať sa z partnerovej radosti

Compersion - Radovať sa z partnerovej radosti

Poslané do

·         žiarlivosť

Autor: 

 Tristan Taormino

„Compersion“ je slovo v anglickom jazyku, ktoré zaviedli ľudia praktikujúci otvorené vzťahy. Za miesto jeho vzniku je považovaná komunita Kerista v USA. Obyvatelia Kerista pôvodne definovali slovo compersion ako „opak žiarlivosti, pozitívny pocit z partnerových intímnych radosti, ktoré zdieľa s ďalšími partnermi.“ Základná definícia tohto slova bola postupne rozširovaná o ďalšie aspekty:

- „zážitok radosti pochádzajúci z faktu, že partner prežíva radosť a to aj v prípade, keď zdrojom tejto radosti je ďalšia osoba.“

- „pozitívne pocity, ktoré v človeku vyvoláva vedomie, že jeho blízki a partneri spolu prežívajú lásku a radosť.“ 

- „emočný stav, počas ktorého sa stráca pocit ohrozenia a radosť z partnerovho šťastia sa stáva silnejšou, ako vlastné obavy.“

Termín „Compersion“ je často používaný najmä ľuďmi, ktorí žijú v otvorených vzťahoch. Niektorí z nich považujú ideu „radosti z partnerovej radosti“ za veľmi dôležitý prvok, vďaka ktorému môžu otvorené vzťahy fungovať.

Jedna z podôb tejto radosti má erotickú formu. Človek ju prežíva vtedy,   keď ho príjemne vzrušuje pohľad alebo myšlienka na to, že jeho partner má sex s niekym iným. „Vidieť ho v extáze, vidieť niekoho iného s ním v extáze je veľmi energetizujúce a vzrušujúce. Neodohráva sa to na intelektuálnej úrovni, je to skôr veľmi hlboký až pudový zážitok.“ hovorí o tom moja respondentka Claire.

Ďalšiu skúsenosť opisuje Dhalie:

Pozerala som sa ako to môj partner robí s človekom, ktorého som nepoznala. Začala som pri tom masturbovať a počas toho som zažila naozaj veľmi silný orgazmus. Aby bolo jasné o čom hovorím, musím spomenúť, že som vyrastala vo fundamentálne založenej kresťanskej rodine. Jediný spôsob sexu, ktorý bol u nás doma akceptovaný, bol sex po svadbe, samozrejme iba medzi mužom a ženou kresťanského vierovyznania. Masturbácia bola považovaná za niečo diabolské, niečo, čo má slúžiť iba nášmu egoizmu a nízkym túžbam. To, že som v prítomnosti môjho partnera, ktorý mal sex s cudzím človekom,  zažila pri masturbácii orgazmus, bol pre mňa veľmi zvláštny a zároveň vzrušujúci.

Niektorí ľudia popisujú podobné zážitky aj v situácii, kedy nie sú priamo prítomný pri partnerovi a jeho erotických hrách:

„Keď mal môj muž po prvý krát schôdzku s niekým iným, vedela som, že cieľom toho stretnutia je sex. Bola som doma sama, sedela som na posteli a zmocňovali sa ma zvláštne pocity a prepadali ma nepríjemné myšlienky. „Čo to má znamenať, asi nie som pre neho dosť dobrá…“, skrátka všetky tieto zákerné veci, ktoré sa človeku rodia v hlave v takej situácii. Zrazu som si začala predstavovať, čo asi spolu robia. Na moje prekvapenie, táto predstava nebola bolestivá, ale vzrušujúca. Niečo veľmi erotizujúce ma dostalo preč od tých nepríjemných pocitov a nahradilo ich vzrušením a pôžitkom.“

Popri erotickej úrovni, ktorá môže byť veľmi silná a príjemná, má zmysel slova „compersion“ aj iné roviny. V ideálnom svete je partnerovo šťastie dôvod aj pre vaše vlastné šťastie, aj v prípade, kedy bezprostrednou príčinou partnerovho šťastia nie ste vy, ale iný človek. V skutočnosti sa o tom ľahšie rozpráva a oveľa ťažšie sa to uskutočňuje. Pre ľudí, ktorí silne pociťujú žiarlivosť je už  dosť ťažké vôbec tolerovať partnerovi iné vzťahy. A od tolerancie k radosti môže byť naozaj ešte veľmi dlhá cesta. 

Serena Anderlini Onfrio popísala výraz „compersion“, ako „schopnosť premeniť negatívne pocity spôsobené žiarlivosťou najprv na akceptáciu a následne na radosť z radosti, ktorú prežíva partner“. Akceptáciu pritom nevníma ako statický stav mysle, ale skôr ako naučenú schopnosť. V našej kultúre nie je bežné, že by sa človek učeniu tejto schopnosti cieľavedome venoval, za normálnu a primeranú reakciu sa považuje skôr žiarlivosť a súťaživosť. 

Napriek tomu je možné naučiť sa tomuto vzácnemu druhu radosti. Ak svojho partnera milujete a máte záujem byť mu nápomocný v procese jeho rastu, všetko, čo obohacuje jeho život a napomáha mu v tomto raste je dobrým dôvodom na to, aby ste z toho mali radosť.

Novinár Eric Francis vo svojej eseji argumentuje tým, že vo vzťahu je potrebné otvoriť všetky skryté obavy a vystaviť ich pravdivému svetlu:

„Je pravda, že keď má váš partner sex s inou osobou, alebo keď sa nejakým spôsobom zblíži z iným človekom, môže sa stať, že sa rozhodne byť s tým človekom a odísť od vás. Toto je možnosť, ktorú si musíme pripustiť a musíme sa naučiť s ňou žiť. Schopnosť radovať sa z partnerovej slobody a jeho potešenia si vyžaduje tiež schopnosť porozumieť svojmu hlbokému strachu a vyniesť ho na takú úroveň, kde ho môžeme pozorovať a naučiť sa s ním narábať.  Strach, hnev, bolesť, všetky tieto veci je potrebné otvoriť , aby mal vzťah šancu rásť. Ak ich necháme hnisať pod povrchom, stanú sa oveľa zničujúcejšie. Pocit radosti z partnerovho šťastia posúva vzťah na ďalší stupeň, opäť o niečo vyššie. Znamená to podporu a porozumenie partnerovým túžbam, snom, prianiam a jeho láske k sebe samému. Znamená to byť skutočnými a mať vzťahy ako skutoční ľudia.“

Francis verí, že za žiarlivosťou je strach zo strácania a slovo „compersion“ vyjadruje presný opak – určitý druh nebojácnosti, alebo prinajmenšom schopnosť rozpoznať svoj strach a nenechať sa ním ovládať. 

James je 57 ročný muž, ktorý vedie tantrickú školu. Žije v otvorenom vzťahu a silne verí v to, že prostredníctvom ochoty vnímať a spoznávať vlastný strach, získava jeho život a jeho vzťah na skutočnosti a autenticite:

Každý deň prežívam možnosť, že môj vzťah skončí. A napriek tomu, že je to pre mňa jedna z najťažších vecí, zároveň je to najpravdivejšia cesta ako s niekým žiť. V skutočnosti vzťah vytvárame a meníme v každej jeho sekunde. A keď príde niečo, čo tento vzťah môže zmeniť, obaja sa musíme tomu postaviť tvárou v tvár a položiť si otázku: „Som pripravený podporiť ťa v tvojom vývoji a v tvojom šťastí aj za cenu straty, ktorú mi to môže priniesť ?“.Áno, samozrejme. Prečo by som mal chcieť aby si ostala so mnou, ak v skutočnosti túžiš po niekom inom? Aj keď túžba po bezpečí a istote je jedna z najsilnejších vecí v ľudskom živote – pretože v každom okamihu môže človek o všetko čo považuje za dôležité prísť – za nič na svete by som nevymenil možnosť postaviť sa svojmu strachu tvárou v tvár.

Súčasťou toho všetkého je rozhodnutie vzdať sa nárokov na kontrolu svojho partnera. Ak to urobíte, dáte partnerovi slobodu a podporu v jeho raste a vývoji. Ak ste v otvorených vzťahoch nováčikom nemôžete očakávať, že budete hneď majstrom radujúcim sa z partnerových partnerov či partneriek. Ja osobne dokonca nepovažujem prežívanie pocitov, ktoré vyjadruje slovo „compersion“ za nevyhnutnú súčasť každého otvoreného vzťahu. Ale ak takýto pocit zažívate, určite to môže obohatiť váš vzťah a v neposlednom rade vám to môže pomôcť v zvládnutí vlastnej žiarlivosti a majetníctva.

zdroj: Opening up, Tristan Taormino (Cleis Press 2008)
preložil a spracoval Matúš Ritomský

______________________________________________

Tristan Taormino – O autorke

Tristan Taormino pôsobí ako novinárka, spisovateľka, editorka a prednášateľka v oblasti sexuálnej výchovy. Je autorkou viacerých kníh, pravidelne prispieva do časopisov Village Voice a Hustlers Taboo. Pre spoločnosť Vivid režirovala sériu dokumentov Chemistry, ktorá získala viaceré ocenenia vrátane 2007 AVN Award for Best Gonzo Release. Okrem toho je autoroku viac ako 250 článkov publikovaných v časopisoch ako New York Times, Cosmopolitan, Glamour, New York Magazine, Mens Health a Playboy. Taktiež účinkovala v reláciach a diskusných programoch na CNN, MTV a Discovery Channel.

Vyučuje na viacerých univerzitách, venuje sa problematike sexuality, gender štúdií, alternatívnym partnerstvám a feminizmu. Žije v New Yorku so svojou partnerkou a troma psami.

Súvisiace články: 

Žiarlivosť a iné intenzívne pocity v otvorenom vzťahu - 1. časť

Žiarlivosť: pohľad do bezodnej priepasti - 1. časť

·         Pridať nový komentár

sak to je chore.to co vy tu

18. apríl 2011 - 22:39 poslal Anonymný (bez overenia).

sak to je chore.to co vy tu trepete.laska nieje len pocit,ktory vas vlaci raz tu raz tam podla toho ako sa vyspite.laska je rozhodnutie dat tomu druhemu celeho seba dusou aj telom a nie toto odporne ponukanie sa kadekomu a kedykolvek si len zmyslite.fuj.vy ste posadnuti demonmy.rozpravate tu o slobode ale v skutocnosti ste taki ubohi a totalne zavisli,clovek nevie ci vas lutovat alebo zurit.toto ze je sloboda a toto ze je radost.sak vy uz ani neviete kde je juh a kde sever.a potom skoncite niekde na hromadnej samovrazde.spamatajte sa.hladajte skutocnu pravdu cestu a zivot a tej sa pozrite do oci tvarou v tvar!!!!!

·         odpovedať

Schyza...

24. november 2009 - 12:59 poslal jaro (bez overenia).

V niektorych prispevkoch na tychto strankach su slogany ako-"zit podla svojich pocitov"...Na druhej strane nas tu ucia,ako mame svoje pocity menit a nie podla nich zit...Prirodzeny(nevravim vzdy dobry)pocit ziarlivosti,ktory po starocia plnil ochrannu spolocensku funkciu mame nahradit radostou z partnerovho pozitku(a z toho ze nam prinesie domov kvapavku).Tak isto sa da zamenit aj pocit prirodzeneho desu zo zabijania na uplnu lahostajnost ba aj choru radost...Priklady v nasej medialnej kulture snad netreba uvadzat.Vo vycviku koni sa tomu vravi odcitlivenie...

musim sa pousmiat po precitani clanku o ziarlivosti a ktora ma odkazala az k clanku ,,compresion,,pretoze viem ze ju pocitujem..a som rad..pretoze milujem a trpim..ale nesmie sa nic prehanat..

precital som mnoho nazuorov na lasku od psychologov filozofov a neviem akych mudrcov co si myslia ze objavili furik s kockatym kolesom..mimochodom je dobry ked s nim idete po schodoch..

tieto temy sa dotýkajú jedneho spolocneho a to je ZIVOT...

som skromny amater fyloz a psych ale zistil som jednu vec a zatial mi vychadza ze toto je dovod preco toto ludstvo zanika a zenie sa do prirodzenej zahuby..

preco? zabudame na zaciatok a na nas ciel..

to je ako ked sa bezec rozbehne na startovacej caire dobehne do ciela a zabudolk preco vystartoval...

ZIVOT:

Dajte si do googlu ,,dve tvare alebo pohar,,ja by som to nazval skor gral..SYMBOL ZIVOTA

ako to zacalo...

ADAM A EWA / TVARE CI GRAL/

NOC A DEN / TVARE CI GRAL /

OHEN A LAD -//-

ZIVOT A SMRT -//-

LASKA A NENAVIST -//-

DOVERA A ZIARLIVOST -//-

................JEDNODUCHO ZIVOT...............

otazka nevery je podla mna zaciatok konca..

autory teychto myslienok zabudli na zaciatok..sportovec vystartoval a zabudol preco...

................................................

VIERA = LASKA = SLOBODA...........

...............................

a co je sloboda? vymena partnerov koli sexualite a pudom..???

koli tomu sa odlisujeme od zvierat..koli tomu nam dal boh rozum a cit...

propagujete slobodu..ale co je sloboda???

SLOBODA...

sloboda su pravidla aby sme mohli spolu na tejto zemi spolu zit..

ak by ste tento vas nazor premietli na cesty a dialnice tak by vznikol chaos..

SLOBODA SU PRAVIDLA

a ak by tie neboli.. nedalo by sa po cestach jazdit..

A AK SA BUDEME DRZAT TYCHTO NAZOROV NEBUDEME PO CESTACH JAZDIT

A CO JE HORSIE :

...............ANI PREZIVAT SKUTOCNU LASKU SO STASTIM A BOLESTOU...........

A K POSLEDNEJ TEME O TOM ZE CLOVEK MA PREZIVAT STASTIE AK JE MILOVANA OSOBA STASTNA...

ALE NIKTO MI NEODPOVIE CI SA MOZE MILOVANA OSOBA TESIT A BYT STASTNA KED TEN DRUHY JE NESTASTNY A SMUTNY...MA TIEZ MUTIT?? TO JE NEPRIJATIE NOCI VOCI DNU

POPIERATE DEN A NOC...OHEN A LAD... :-))))

OSPRAVEDLNUJEM SA VSETKYM KTORYCH SOM SA DOTKOL :-))))